Nenávisť smerovaná k sebe môže v chudnutí zájsť až do extrémov. Ak sa nemáte radi, trestáte sa - v tomto prípade jedlom.

Odopieranie si jedla a následne prejedanie sa. Poznáte? Z nenávisti, že sme jedli, keď sme nechceli to môže vyústiť až do bulímie.

Ak si jedlo odopierame a nejeme - môžeme si navodiť ochorenie ANOREXIU. Ak si jedlo neodopierame, ale ho po zjedení následne vyzvraciame - môžeme si navodiť ochorenie BULÍMIA.

Tieto dve psychické ochorenia sú celoživotné a ich liečba patrí do rúk psychiatra. Ak ste niekedy premýšľali aj o tejto možnosti chudnutia, upozorňujem - že to nefunguje tak ako by ste chceli, situácia sa zvrtne - vymkne sa vám spod kontroly a budete plakať a prosiť, aby sa čas vrátil späť a mohli ste znova kľudne jesť.

Priznám sa, osobne som vo svojich 15-tich rokov premýšľala nad bulímiou, ale naštastie ma táto myšlienka rýchlo prešla a nikdy som ani nepričuchla k tejto chorobe. Žiaľ jedna z mojich známych (volajme ju Vanesa) anorexii aj bulímii prepadla a trápila sa takmer 5 rokov, kým sa nevyliečila. Jej spomienky na toto obdobie sú veľmi bolestivé a ťažko sa počúvajú. 

Spomeniem vám jednu z nich: "Pamätám si na moment, keď som s vracaním chcela skončiť. Nejedenie ma dlho nebavilo a tak som skúsila štýl - zjem - vyzvraciam. Okolie si našťastie nič nevšimlo, pretože som normálne v spoločnosti jedla a zvracala som až o 10 minút neskôr, sama na toalete. Najhoršie však bolo, keď som toho už mala všetkého až po krk a chcela som s tým skončiť. No nedalo sa. Proste sa už nedalo. Nevedela som v sebe jedlo udržať. Vždy keď som sa najedla, následné zvracanie prišlo ako bumerang - muselo ísť von. Vždy, keď som videla ako si kamaráti v spoločnosti pochutnávajú na jedle, potichu som plakala. Plakala som a prosila som, aby sa niečo zmenilo, aby som sa mohla normálne, bez pocitu viny najesť. S láskou k sebe najesť."

Našťastie sa Vanesa potichu obrátila na odbornú pomoc a za tri roky sa jej z toho podarilo dostať.

Ak máte pocit, že sa v jednom zo spomínaných prípadov už veziete, odporúčam čo najskôr vyhľadať odborníka (psychiatra) a začať s liečbou čo najskôr. Čím skôr sa s liečbou začne, tým je vyššia šanca na skoré uzdravenie.

Chudnutie a prechod na zdravý životný štýl by mal prebiehať s láskou k sebe a ku vlastnému telu. Len touto cestou docielime skutočné a trvalé výsledky bez rán na duši.